Autor: Sisa
Oči čiernovlasého drobného chlapca sa zaplnili slzami, keď do neho jeho brat už asi po stí krát prirazil. Vzdychy sa miesili s bolestnými výkrikmi. Nadávky a urážky s prosbami. Pocity slasti s obrovskou bolesťou. Útle telíčko chlapca sa triaslo a zúfalo tak volalo o pomoc, ale tej sa mu nedostávalo. Jedine, čo mohol cítiť, boli hrubé a chtivé dotyky. Jeho tenké krehké prsty kŕčovito zvierali prikrývku v snahe aspoň trochu sa zbaviť bolesti, no bez úspechu. Hlasitý vzdych a niečo teple v jeho zadočku predpovedalo bolestné skopnutie na zem.
Čiernovlások bolestne zaskučal a rukami sa zaprel o zem. Rúčky sa mu však podlomili a on znova dopadol s miernym hlukom na zem. To už ho ale brat obdaril dávkou nadávok a rán. Bolestné zatiahnutie za vlasy a bezohľadné odhodenie do kúta ho utvrdilo v tom, že Tom má na dnes dosť a chystá sa spať. To znamenalo, že má teraz pár hodín čas. Uslzenými očkami sledoval bratov tichý spánok. Trvalo dlhú dobu, kým sa odvážil s pomocou steny zdvihnúť a odísť potichu z miestnosti.
Vošiel do sprchy. Pustil na seba teplú vodu a doráňané telíčko umyl sprchovým gélom. Do dlhých vláskov votrel šampón a umýval ich až pokiaľ neboli kryštálovo čisté. Umyl zo seba penu a zabalil sa do dlhej mäkkej osušky. Vlásky rozčesal a nechal ich spadnute na ramenách. Zhodil na zem osušku, ktorú následne poskladal a položil na práčku, a navliekol na seba kratulinké boxerky, ktoré viac odhaľovali ako skrývali. Drobnými packami si trel paže. Bola mu zima. Poobzeral sa okolo seba a pohľad mu padol na saténový župan. Natiahol packu a chytil ho. Obliekol sa a vyšiel z kúpeľne. Jeho pohľad zablúdil k žiarivým hviezdam svietiacim za oknom.
"Tomi, čo sú tie svetielka na oblohe?"
"Hviezdy, Billi."
"Hviezdy?"
"Áno. Každý ma svoju hviezdu."
"Aj ja, Tomi?"
"Áno. Pozri, vidíš tie dve hviezdičky? Jedna je tvoja a jedna moja. Sú pri sebe tak ako my. To je niečo, čo sa nikdy nezmení."
Chlapec bolestne privrel viečka, ale následne rýchlo zamrkal, aby zahnal slzy. Pokračoval v ceste. Vošiel do kuchyne. Z skrinky vytiahol pohár a nalial si do neho vodu. Lačne sa napil. Potom ho umyl utrel a schoval. So zničeným výdychom sa pustil do upratovania neporiadku, čo tu po Tomovej párty zostal.
Prvý slnečný lúč sa cez okno prebral do domu práve vo chvíľu, keď očkami kriticky prebehol celu miestnosť. Všetko sa lesklo ako nové. Unavene si pretrel čelo a vysilene vybehol schody. Vošiel do bratovej izby a ľahol si na rohožku pri posteli. Na svoje miesto.
Zdalo sa mu to ako pár sekúnd, čo zavrel oči, keď ho z prijemnej tmy vytrhla tupá bolesť hlavy, pochádzajúca od korienkov jeho vlasov. Rýchlo zamrkal.
"Čas na raňajky." Ozvalo sa mu pri ušku a on poslušne prikývol a rúčkami zablúdil pod prikrývku, kde neskôr zmizla aj strapatá hlavička. Tom zastenal, keď sa jeho penis stratil v čierovláskových ústach. Miloval sex a všetko, čo sa ho týkalo, ale najviac miloval, keď mu robilo dobre toto malé čiernovlasé vtáča. Bol úžasný pocit vidieť, ako sa jeho penis stráca v bratovi. Tom zastenal už len pri pomyslení na to teplo a úzko okolo jeho penisu, keď priráža do brata. S hlasitým stenom sa spravil do Billovej pusinky. Zavrel oči a vydýchaval sa.
Bill sa odtiahol a všetko poslušne prehltol. Sklonil hlavičku a čakal, čo ešte z Toma vypadne. Ten si ho dôkladne prezeral.
"Bež spraviť raňajky." Kázal nakoniec a vyštveral sa z postele. Bill teda vošiel do kuchyne a otvoril ľadničku. Vytiahol vajíčka. To bolo jedine, čo vzhľadom na svoju únavu teraz dokázal spraviť. Práve sa prehol cez linku, aby vzal tanierik, keď ho niekto do nej zatlačil. Privrel viečka... Vedel, čo bude nasledovať. Kratulinké boxerky sa stratili. Tom zamľaskal pri pohľade na Billov zadoček a jedným tvrdým pohybom do neho prenikol.
Chlapec potlačil bolestný vzlyk, ale slzičky už zadržať nedokázal. Tom si našiel tempo, ktoré mu vyhovovalo. Jeho prírazy boli rýchle a tvrdé. Zvrátil si za vlasy chlapcovu hlavu dozadu a surovo sa mu zakusol do krku. Bill bol jeho a nikto sa ho ani nedotkne!
Túto vec si uvedomoval aj Bill. Vedel, aký je jeho brat. Vedel, že nenávidí, keď sa niekto dotýka jeho vecí, a on bol jeho. Nie dobrovoľne, ale bol. Práve preto sa radšej držal v ústraní. Ak by mal totiž Tom pocit, že sa na neho niekto čo len pozrel, vyšiloval by, a to by pre Billa nebolo ani v najmenšom dobre. Odniesol by si to on. Utiekol mu tichý výkrik, keď do neho brat naposledy tvrdo prirazil, a začal mu plniť zadoček. Tom ho po ňom silno pleskol.
"Poslušná kurvička." Bill sklonil hlavičku. Nevedel, či ho viac bolí, že mu takto ubližuje práve jeho starší brat, alebo to, že ho má iba za obyčajnú kurvu.
"Tomi, čo je to ta kurva?"
"Kde si prišiel na také slovo?"
"..."
"Billi. Však ti v škole znova nadávali."
"Tro- trochu."
"Kurva je niečo, čo ty nikdy... ale nikdy nebudeš."
Chlapec sedel skrčený v kúpeľni v sprchovom kúte a plakal. Plakal a rozmýšľal. O všetkom. Nechcel už s Tomom byť. Mal ho rád, ale nie tak ako pred tým. Na to sa Tom až priveľmi zmenil. Odíde. Nebude tu. V jednom byte s človekom, ktorý mu tak veľmi ubližuje. Zaprel sa o stenu sprchy a postavil sa. Okolo pása si obmotal osušku a vyšiel z kúpeľne. So sklonenou hlavou prišiel za Tomom.
"Tomi?" šepol a odvážil sa zdvihnúť pohľad k bratovi.
"No?"
"Odchádzam." Tom zamrkal. Spravil k nemu pár rýchlych krokov a sotil ho o stenu.
"Čo prosím?" zavrčal a chytil ho pod krkom.
"T- Tomi, p- pusť ma." Zavzlykal a skúsil sa dostať z jeho dosahu.
"Ty nikam nepôjdeš!" zosilnil stisk. "Si môj. Patríš mne a navždy budeš!"
Nevedomky zosilňoval stisk. Billove očká začínali hasnúť. Začínala sa z nich strácať iskra života. To však Tom nevidel. Cítil neskutočný hnev, ktorý mu otupil všetky zmysli. Nevidel že jeho brat je stále bledší. Nepočul trhané prosby, vzlyky a pokusy chytiť dych. Necítil slabnúci tep na chlapcovom krku. Cítil len obrovskú nenávisť voči okolitému svetu, ktorý mu chcel vziať jeho mladšieho brášku.
Billove ruky klesli z tých Tomových. Kolená sa mu podlomili a dve vyprahnuté čokoládky sa unavene zavreli. Chcel len trochu voľnosti. Štipku vlastného života.
To žiadal tak moc? Možno trochu dôvery a lásky. Trochu pochopenia. Trochu niečoho, čo mu Tom nedokázal (alebo nechcel?) dať. Teraz však už na tom nezáležalo. Bol voľný. Navždycky.
Tom pár krát zamrkal, aby sa vrátil do reality. Okamžite pustil Billove ochabnuté drobné telíčko, ale to sa mu bezmocne zviezlo do náruče. Tom s ním poplašene zatriasol.
"Bill?" Nič, žiadna odozva.
"Bráško, prosím." Skúsil znova a znova bez úspechu... z očí mu vyleteli prvé slzy. Toto nechcel. Nechcel mu ublížiť. Pevne ho k sebe pritisol a plakal mu do vláskov. Chcel ho späť. Chcel späť jeho zvonivý smiech, ktorému sa nevyrovnali ani tisíce zvonkov. Koľko ho vlastne nepočul. Tak dlho, a už ho ani nikdy počuť nebude. Chcel cítiť jeho mäkké bojazlivé objatie, keď u neho hľadal ochranu. Chcel počuť jeho medový hlások, keď mu šeptal, že ho má rád. Chcel nemožné.
Autor: Sisa







